Staroslovienčina je zjednocujúca základňa viacerých slovenských jazykov. Jej uplatnenie v literatúre, ale ja v cirkevných obradoch prispelo k vzácnemu uchovaniu myšlienkového aj hudobného posolstva minulých storočí. Vzájomné prelínanie sa, ovplyvňovanie a obohacovanie sa cirkevných spevov a ľudových piesní umožnilo vznik početných, interpretačných, originálnych miestnych „nárečí“ v rôznych obciach Slovenska. Majú sugestívne pôsobiace formy a zvláštnosti, vyznačujú sa hudobno-estetickými hodnotami. Všetky tieto výtvory slovenského ľudu pomaly zanikajú ústupom staroslovienčiny z cirkevných obradov. Táto skutočnosť podnietila vznik myšlienky vytvoriť festival, ktorý by napomohol spoznávaniu tohto vzácneho dedičstva a podnietil záujem o trvalejšie miesto staroslovienčiny.